Milá a vážená pani riaditeľka
Od 24.09.2024 som bola hospitalizovaná vo Vašej špecializovanej nemocnici a v pondelok - deň pred odchodom - sa ma večer jedna zo sestier spýtala, či sa teším, že o pár hodín odídem už domov...zamyslela som sa, ale ona otázku zopakovala, pretože si myslela, že som ju prepočula. A bolo by zrejme prirodzené povedať: „Áno, teším sa, veď nie nadarmo sa hovorí, že všade dobre doma najlepšie. V mojom prípade to však tak nebolo, pretože posledné mesiace som doma, v rádiu a najmä pri nahrávkach v teréne - poznávala iba bolesť pri každom kroku, alebo prudkom pohybe. Až vďaka liečbe a rehabilitácii som posledné tri dni - práve u Vás - zažívala priam eufóriu. Mohla som vstávať, chodiť, dokonca i po schodoch bez toho, aby som pociťovala krutú bolesť.
Milá pani riaditeľka, ja si zároveň ale uvedomujem, že zlepšenie môjho zdravotného stavu „nemajú na svedomí len infúzie, magnetoterapia, elektroliečba a injekcie“, ale aj starostlivosť všetkých pracovníkov oddelenia – počnúc primárom oddelenia, izbovou lekárkou, sestrami, fyzioterapeutmi, sanitármi, až po upratovačky. Bolo to pre mňa nové poznanie, že v spoločnosti, v ktorej sa dnes príliš nenosí úsmev, empatia, ochota, porozumenie a snaha urobiť niečo dobré, pre iného cudzieho človeka – len tak, bez „patričnej odmeny“ – to vynikajúco fungovalo. Nemyslím si, že toto moje nadšenie je nadsadené, pretože o prístupe zdravotníkov na oddelení - sa pochvalne vyjadrovali aj iní pacienti.
Neviem, ako ste to dokázali, že v dnešnej zdravotníckej „mizérii“ máte v nemocnici takých kvalitných ľudí. Zámerne nenapíšem ich mená, pretože mám obavu, že niekoho vynechám, na niekoho pozabudnem a to nechcem. Čo chcem, to je aby ste pri nejakej príležitosti tlmočili Vašim spolupracovníkom, kolegom, skrátka všetkým zamestnancom Špecializovanej nemocnice, že svojim profesionálnym, ale pritom „človečenským prístupom“ robia záslužnú a ničím nenahraditeľnú prácu v prospech ubolených a chorých ľudí. Keby som bola princezná Arabela a mala zázračný prsteň, všetkým, s ktorými som prišla do kontaktu a oni boli vľúdni, nielen ku mne, ale aj k ostatným pacientom na oddelení – by som pričarovala to, po čom každý z nich – samozrejme vrátane Vás - najviac túži.... Žiaľ, nie som Arabela a nemám zázračný prsteň. Môžem vysloviť iba veľké ďakujem a šíriť moje pocity a názory všade tam, kde ľudia zavedú reč na zdravotníctvo a budú frflať na slovenských zdravotníkov... S pokojným svedomím môžem totiž povedať, že ja som spoznala skvelých ľudí „v bielych plášťoch“. Milá pani riaditeľka, úprimne Vám prajem – nech sa Vám aj naďalej darí, nech máte veľa sily zvládať aj náročné obdobie, ktoré všetci zažívame, ale to je už o inom... Pozdravuje Vás, J. B.