Hallux valgus
Hallux valgus
Názov diagnózy hallux valgus bol prvýkrát použitý v roku 1871 nemeckým chirurgom Carlom Hueterom. Hueter spolu s Volkmannom vytvoril Hueter- Volkmannov zákon, ortopedické pravidlo, podľa ktorého je rast kostí spomalený zvýšenou mechanickou kompresiou a zrýchlený zníženým zaťažením v porovnaní s normálnymi hodnotami. Neskôr spolu s Lückem, spoluzakladateľom časopisu Deutsche Zeitschrift für Chirurgie, vytvoril termín hallux valgus a definoval ho ako laterálnu odchýlku palca na nohe od strednej roviny tela (Cadogan, 2020).
Charakteristika hallux valgus
Hallux valgus je komplexné postihnutie prednej časti nohy s poruchou postavenia palca nohy s odchýlkou laterálnym smerom a so súčasnou osovou odchýlkou mediálnym smerom prvého metatarzu (Šimko, 2019). Túto ortopedickú diagnózu sprevádza aj deformita okolitých kostí a šliach. Palec sa nachádza v pronačnom postavení a šľacha m. flexor hallucis brevis je vychýlená laterálne. Priečna klenba prednej časti nohy sa postupne rozširuje v dôsledku dlhotrvajúcich zmien v metatarzofalangeálnom kĺbe (Kandová, 2017). Valgózne postavenie palca môže spôsobiť prekrytie druhého prsta nohy. Kĺb palca nohy stuhne a v jeho mieste dochádza k tvorbe exostózy, kostného výrastku. V oblasti exostózy sa v dôsledku výrazného mechanického tlaku a trenia vytvára bolestivá burzitída, ktorá súčasne spôsobuje lokálne začervenanie kože v oblasti vybočeného palca nohy. Rozoznávame dva typy vybočeného palca. Hallux valgus u dospelých a juvenilný hallux valgus vyskytujúci sa u detí a dospievajúcich.
- Príčiny a prejavy hallux valgus
Príčiny ochorenia môžeme rozdeliť na vrodené a získané. U vrodených vybočených palcov má výraznú zásluhu najmä genetický podklad. „Z vrodených faktorov sú významné: konvexný tvar hlavice I. metatarzu, orientácia skĺbenia medzi mediálnou kosťou klínovou a I. metatarzom, prevaha ťahu m. adductor hallucis a slabá muskulatúra“ (Dungl, 2014). Ďalšími faktormi sú hypermobilita kĺbov, pohlavie a vek. Medzi získanými príčinami vybočeného palca patrí nosenie nevhodnej obuvi, veľmi tesnej s úzkou špičkou, alebo malej obuvi vyvíjajúcej tlak na palec nohy. Dungl uvádza súvis medzi vznikom ochorenia hallux valgus a s nosením priliehavých topánok a topánok s vysokým podpätkom. „Hallux valgus postihujú až 20% žien po štvrtom decéniu. Môže sa ale aj objaviť u žien v mladšom veku u ktorých je rozhodujúcim faktorom dedičnosť, ale u mužov sa vyskytuje pomerne zriedkavo“ (Šupínová, 2019). Nepriamym vplyvom spôsobujúcim vznik vybočeného palca patria diagnózy ako plochá noha, skolióza, dna, či reumatoidný zápal. Zvýšené riziko vzniku ochorenia hallux valgus sa udáva u pacientov s obezitou. Ďalšou príčinou získania vybočeného palca môže byť aj úraz nohy, najmä u športovcov. Zle zhojená trauma palca môže spôsobiť kostné výrastky spôsobujúce vychýlenie palca nohy laterálnym smerom. K rozvoju ochorenia hallux valgus môže mať nepriamy vplyv aj povolanie, v ktorom jedinci nadmerne preťažujú dolné končatiny (Popelka, 2014).
Ochorenie sa vyvíja postupne a je sprevádzané veľkou trhavou bolesťou. Pokožka v okolí vybočeného palca je napnutá, červená a zapálená. Koža na spodnej strane palca na nohe je zhrubnutá (Havrilcová, 2022). Začiatok ochorenia hallux valgus sa prejavuje otlakom. So zhoršujúcim sa vybočením palca sa postupne deformujú aj ostatné prsty nohy, pacient má problém s nosením uzavretej topánky, dochádza k edémom ostatných prstov nohy a k poklesu priečnej klenby chodidla. Pacient udáva bolesť už aj v pokojovom režime, úľava od bolesti nastáva po užití farmakoterapie a lokálnej aplikácii analgetických mastí na palec nohy. Bolesť býva intenzívna najmä v noci, čím spôsobuje pacientovi poruchy spánku. Dočasnú úľavu od trhavej bolesti v oblasti palca nohy môže poskytnúť chôdza naboso. S rozvojom ochorenia vzniká artróza kĺbu, burzitída a obmedzenie hybnosti palca. Rozoznávame 3 štádia ochorenia. Ľahká forma sa vyznačuje nevýrazným vybočením palca nohy, pacient udáva ťažkosti pri obúvaní topánok. Pri miernej forme je na pohľad viditeľné vybočenie palca na nohe, v oblasti kĺbu sa vyskytuje začervenanie a opuch. Pacient udáva výskyt bolesti v kĺbe a okolitých mäkkých tkanivách. Bolesť sa zjavuje po celodennom nosení topánok s úzkou špičkou. Ťažká forma ochorenia hallux valgus je spojená so vzniknutými deformitami chodidla, dochádza k skríženiu vybočeného palca s druhým prstom na nohe. Hybnosť prstov je obmedzená. Pacient pociťuje sústavnú bolesť pri nosení topánok a aj v pokojovom režime. Okrem chronických zápalov môže hallux valgus viesť ku kostným léziám, vredom, otlakom a v závažných prípadoch aj k funkčnej poruche dynamiky chodidla. Neliečené ochorenie vedie k lokálnym a posturálnym následkom. Lokálne následky postihujú špecificky chodidlo, ako je degenerácia kĺbov, burzitída, metatarzalgia, deformity a vykĺbenia prstov. Posturálne následky spôsobujú valgozitu kolien, a tým bolesť vo vnútorných komponentoch kolenného kĺbu a stuhnutosť bedrových kĺbov spôsobujúcich chronickú bolesť v sakrálnej oblasti tela (Antonino, 2023).
- Diagnostika hallux valgus
V diagnostike zohráva úlohu rodinná anamnéza, výskyt ochorenia hallux valgus najmä u matiek a starých matiek. Lekár zhodnotí celkový zdravotný stav pacienta a skontroluje držanie tela v stoji a pri chôdzi. Pri fyzikálnom vyšetrení ortopéd posudzuje celkový vzhľad nohy, viditeľné vybočenie palca, pokles priečnej klenby chodidla, opuch, začervenanie a poruchu hybnosti kĺbu palca nohy. Súčasťou diagnostikovania hallux valgus je vyšetrenie podobaroskopom, ktoré zobrazí priečnu aj pozdĺžnu klenba chodidla.
Veľmi dôležitou diagnostickou zobrazovacou metódou je röntgenová snímka, ktorá by mala byť zrealizovaná v zaťažení, v predo-zadnej a bočnej projekcii. Na snímke rtg ortopéd zhodnotí uhol valgozity palca (fyziologická hodnota uhla je do 15 stupňov), distálny interfalangeálny uhol, intermetatarzálny uhol (fyziologická hodnota je do 9 stupňov), uhol distálnej artikulačnej plochy I. MTT označovaný aj ako DMMA (distal metatarsal articular angle) a kongruenciu MTP kĺbu palca nohy. Lekár na základe röntgenovej snímky posudzuje aj možné artrotické zmeny v kĺboch nohy.
1.4 Terapia a komplikácie hallux valgus
V počiatočných štádiách v rámci konzervatívnej liečby sa odporúča požívať rôzne mäkké korektory, ktoré sa vkladajú medzi palec a druhý prst nohy. Ďalšími pomôckami, ktoré sa používajú, sú rôzne nočné a denné korektory, tzv. abduktory palca. “Predpisujeme srdiečka do topánok k podpore priečnej klenby nožnej. Pri vytvorení bolestivej burzitídy na mediálnej strane MTP kĺbu palca je možné použiť rôzne chrániče s otvorom pre prominenciu. U ťažších deviácií a u pacientov, ktorí nechcú alebo z interných dôvodov nemôžu podstúpiť operačnú liečbu, je vhodným riešením ortopedická obuv„ (Popelka, 2014). Ako neinvazívna terapia je vhodná rehabilitácia, najmä pravidelná gymnastika nôh, ktorá je odporúčaná po dlhodobom zaťažení nôh. V rámci konzervatívnej terapie sa odporúča magnetoterapia, aplikácia laserového lúča na vybočený palec a tiež taping chodidla. Úľavu od bolesti môžu poskytnúť aj masáže a kúpele nôh. Na odstránenie, či zmiernenie bolesti sa odporúčajú rôzne lokálne pôsobiace analgetické krémy, gély a spreje.
Hlavným cieľom chirurgickej operačnej liečby je odstránenie bolesti nohy, napravenie valgozity a repozícia MTP kĺbu, čím sa zachová hybnosť. Operatér zvažuje typ operačného výkonu podľa stupňa deformity, tvaru nohy, veku pacienta a RTG snímky, ktorá je súčasťou predoperačného vyšetrenia. Podľa spôsobu operačnej korekcie vybočeného palca je možné operačné výkony rozdeliť do štyroch skupín, pričom jednotlivé výkony sú podľa lokálneho nálezu rôzne kombinované. Prvú skupinu tvoria výkony na mäkkých tkanivách. Druhá skupina sú resekčné artroplastiky. Ide o resekciu kĺbnych plôch, či artrodézu. Do tretej skupiny sú zahrnuté osteotómie ku korekcii varozity prvého metatarzu a valgozity palca. Sú doplnené ďalšími výkonmi ako artrodézou a výkonmi na mäkkých tkanivách (Dungl, 2014). Artrodézy I. MTP patria do štvrtej skupiny a predstavujú alternatívne riešenie k artroplastickým resekčným výkonom u ťažkých artrotických postihnutí I. MTP kĺbu.
Bc. Ľubica Molec Vagačová
Zoznam použitej literatúry:
ANTONINO, C. 2023. Hallux valgus: Definition, Symptoms, Causes and Treatment. [online]. [2023-02-14]. Dostupné na internete: <https://www.emergency-live.com/sk/health-and-safety/hallux-valgus-definition-symptoms-causes-and-treatment/>.
CADOGAN, M. 2020. Carl Hueter. [online]. [2020-11-03]. Dostupné na internete: <https://litfl.com/carl-hueter/>.
DUNGL, P., et al. 2014. Ortopedie. Praha: Grada Publishing, 2014. s. 992-993. ISBN 978-80-247-4357-8.
DUNGL, P., et al. 2014. Ortopedie. Praha: Grada Publishing, 2014. s. 995-996 . ISBN 978-80-247-4357-8.
HAVRILCOVÁ, A. 2022. Hallux valgus (vybočený palec): Príčiny, príznaky a liečba halluxu. [online]. [2022-10-08]. Dostupné na internete: <https://www.bioliek.sk/pohybova-sustava/hallux/>.
KANDOVÁ, E., 2017. Hallux valgus, pozdĺžne a priečne plochá noha a možnosti ovplyvnenia. In: Rehabilitácia: vedecko-odborný, recenzovaný časopis pre otázky liečebnej, pracovnej, psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie. ISSN 0375-0922,2017, r.54, č. 4, s. 224-238.
POPELKA, S., et al. 2014. Chirurgie nohy a hlezna. Praha: Mladá fronta. 2014. s. 94. ISBN 978-80-204-3187-5.
POPELKA, S., et al. 2014. Chirurgie nohy a hlezna. Praha: Mladá fronta. 2014. s. 97. ISBN 978-80-204-3187-5.
ŠIMKO, P., et al. 2019. Princípy chirurgie Vb. Továrniky: Prima-Print. 2019. s. 23. ISBN 978-80-89017-11-9.
ŠUPÍNOVÁ, M., KUKIOVÁ, S. 2019. Haluxy, estetický alebo zdravotný problém?. In: Zdravotnícke štúdie, ISSN 1337-723X, 2019, roč. 11, č. 2, s. 31-35.
Zdravé chodidlo a chodidlo s hallux valgus
Vľavo zobrazená zdravá noha bez vybočeného palca, vpravo noha s hallux valgus a zjavným poškodením aj priľahlých kostí a šliach (zdroj: dr.vermersch.fr).
Deformácia nohy
Deformácia nohy v obuvi s úzkou špičkou na obrázku vľavo. Vpravo zobrazená vhodná obuv (zdroj: goudelis.gr).
